Španielsko

(2) Púť do Santiaga: registrujem sa za pútnika


Sevilla – Santander -> cca 800 km (lietadlom)

Na letisku v Seville zažívam mierny stres. Zo skúseností z nemenovanou nízkonákladovou spoločnosťou sa obávam, že sa im môj pútnický vak bude zdať priveľký ( a ani tú karimatku som kvôli tomu nebrala a beda im ak budem musieť spať na tvrdej zemi). Odlietame s hodinovým oneskorením. Vyskytla sa nejaká chyba a držia nás v lietadle ako zajatcov. V lietadle je jeden pán čo sa len motá, zakaždým mení sedadlá, prekladá batožinu z jedného úložného priestoru nad našimi hlavami do druhého a z druhého do tretieho. Kvalitne mi lezie na nervy. Pravý porculero (španielske jazykové okienko: dar por culo slangovo až troška vulgárne znamená, keď vám niekto naozaj lezie na nervy a osoba takéhoto rázu je jednoducho porculero).

V Santanderi sa skladáme v hosteli s ohnivým španielskym menom Carmen. Na recepcii pracujú dve Rumunky, nič netypické pre Španielsko. Poobedie využívame na obhliadku mesta, s ktorým sa mi spája len názov banky- Santander. Tých bánk je tu ako húb po daždi. Na každom kroku. Mesto je vcelku príjemné- búriace sa more, ľudia korzujúci na mólach, odporný rybací zápach.

Ešte je nutné vykonať jednu dôležitú úlohu: registrovať sa za pútnika. V Alberque de Pelegrinos (ubytovni pre pútnikov) nás víta staršia pani. Ako budete putovať? Peši, na bicykloch alebo na koňoch? Vyplieštim na ňu oči a počudovane po nej zopakujem: Prosím??? Na koňoch? Čudujte sa svete, dá sa aj na koňoch, ale pani tvrdí, že to bývalo viac v minulosti, teraz sú trendom bicykle.

Registrácia stojí 2€. Dostala som Credencial del Peregrino. Teraz je to asi najdôležitejší dokument aký mám (okrem občianskeho samozrejme). Credencial slúži na to, aby si pútnik počas cesty dal dokument na rôznych miestach (ktorými trasa prechádza = ubytovne, turistické kancelárie, kostoly atď) opečiatkovať a tým pádom mal hmatateľný dôkaz, že nepodvádza a nekráti si púť autobusmi či vlakmi. Existujú spôsoby ako sa to dá okabátiť, ale my na to ideme čestne! Poctivo po vlastných nohách! Pani mi hneď buchne prvú pečiatku. Ďalšiu dostanem v kostole od miestneho santanderského duchovného. Mám z neho taký pocit, že takto pokojne sedí vo svojej kancelárií celý deň a jeho jedinou pracovnou náplňou je prijímať pútnikov a opečiatkovať im ich “preukazy”. Ach, DOLCE VITA!

Večer zaspávam na pohodlnej posteli. Ktovie ako to bude zajtra,pozajtra,popozajtra, popopo….. Čaká ma posteľ, zem a spacák, gauč? Kŕče v nohách? Odpor k chodeniu?

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s