Maroko

Čajová dilema


Obchodík s keramikou sa nachádzal hneď pri hlavnej ceste smerom do Rabatu. Bol plný všemožných váz, tanierov, kalichov a to všetko bolo hlinené, namaľované a poglazúrované. S mojou pomocou pri zjednávaní ceny si Adriana jeden taký farebný tanier kúpila. Pánovi obchodníkovi sme sa asi zapáčili, lebo nás pozval na čaj. (Pripomienka: osobne si myslím, že mu učarovala Adriana- blond vlasy, modré oči a tričko s miernym výstrihom). Všetci štyria sme sa na seba pozreli a v každej tvári bola čitateľná tá istá otázka: Čo teraz? Prijať či odmietnuť? Vypiť ten čaj alebo nevypiť? Byť či nebyť?  S počiatočnou nedôverou sme si sadli a nechali sa ním ponúknuť. Čaj nám lial z výšky do malých sklenených pohárikov. Pravý marocký mätový čaj bol neskutočne silne osladený, ale božsky lahodný. V mojom prípade láska na prvý dúšok. Pán obchodník nevedel po anglicky, my ani zaťať po arabsky a moja francúzština bola v plienkach. Dopíjame, dvíhame sa, lúčime sa a vravíme thank you, thank you.

Nasadáme do auta a zrazu pán stojí pri nás a ťahá nás naspäť k nemu. Čo asi chce? Ideme s ním. Sme zvedaví. Kdesi v skrytom kúte obchodíka má svoju izbietku spojenú s kuchyňou. Posadíme sa na to isté miesto, k provizórnemu stolu, kde sme pili čaj. V kúte stojí podivné zariadenie- vyzerá to ako podomácky vyrobený sporák. Práve na ňom pripravuje TAJINE- udusená zelenina s mäsom a zemiakmi servírovaná v špeciálnych miskách. Premýšľam, či milý pán chce od nás vytĺcť nejaké peniaze alebo je prirodzene bez vedľajších pohnútok taký pohostinný. Na stôl položí dve misky- žltá patrí dobre vyzerajúcemu oválnemu chlebíku a z hlinenej sa parí voňavé tajine. Po skúsenosti s čajom sme odvážnejší a nenecháme sa prehovárať. Všetci cítime, že táto skúsenosť nám ostane navždy v pamäti. Každý z nás si vezme do ruky chlebík. Všetci spoločne si s pomocou chleba naberáme z jednej misky. Ako u nás za dávnych časov. Po chvíli prichádza do obchodíka pánov kamarát. Prisadne si k nám. Aj on si vezme chlieb a s chuťou sa vrhá na jedlo. Popri tom sa rozprávame. Hovorí slušne po nemecky. Adriana je nachvíľku mojou osobnou tlmočníčkou. Vraví, že obchodníkov kamarát pracoval kedysi vo Frankfurte (náhoda, aj naši dvaja Nemci sú z Frankfurtu) a teraz je späť v Maroku, ale život je tu oveľa ťažší. S pod stola nás celý čas pozoruje bielo fľakatá mačka. Misky sú prázdne, žalúdky plné a my vyrážame opäť na cestu smer hlavné mesto kráľovstva.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s