Maroko

Prvé ráno a ako s nami vybabral(i


Keď cestujem, mám taký zvyk, že vstávam skoro ráno. Nie preto, že by sa mi zle spalo, skôr preto, že nechcem, aby mi ušla čo i len jediná minútka z miesta, na ktorom sa nachádzam. Sedím na terase pri našich izbách a pozerám na oblohu. Vyzerá to na pekný deň. Dnes si chceme pozrieť Rabat a neskôr sa presunúť do Casablancy. Je približne pol deviatej a už počujem chaotickú mestskú dopravu. To zas bude deň, pomyslím si. Mapu ešte stále nemáme, odfotíme si len časom poznačený plagátik v hostely a začíname s turistikou po hlavnom meste.

Kráčame popri hlinených múroch Mediny smerom k moru. To, čo vidíme na konci Avenue Misr mi vyrazí dych. Cintorín. Mega obrovský. V živote som nevidela toľko hrobov pokope. Z vrchu vyzerajú všetky tie pomníky ako biele kvety roztrúsené po zelenej lúke a v pozadí sa búri more, na ktoré dohliada maják.

Vstúpime cez bránu na cintorín. Pár metrov od nej stretávame vysokého pána okolo štyridsiatky. Anglicky sa nás pýta odkiaľ sme. Pozoruje vlny. Tvrdí, že učí surfovať. Dáme sa s ním do reči a on navrhuje, že nám ukáže cestu smerom k Mauzóleu. Vraj cintorín je ako bludisko. Verím mu, hoci nemám z neho najlepší pocit. Pánovou skratkou sa dostávame z cintorína Chellah a vstupujeme do starej štvrte Rabatu. Vyzerá to tu ako v Grécku.

Všade sú modro- biele domčeky. Pýtame sa, prečo práve modrá. Modrá odpudzuje moskyty, znie odpoveď. Ukazuje nám údajné kúpele a drahý hotel. V skutočnosti obe budovy vyzerali, ako keby tam bývali bežní ľudia a s luxusnými kúpeľmi či hotelom nemali nič spoločné. Prevedie nás po tejto „gréckej“ časti a opäť smerujeme k cintorínu a nie k mauzóleu ako nám povedal na začiatku. Celé toto nezištné sprevádzanie začína smrdieť. Zastane pri vstupnej bráne, pri tej kde sme sa stretli. Vysoký pán si od nás pýta 500 dirhamov (cca 45 €). Ja som vám vravela, že ten týpek je divný. Vravíme: To nie je fér, mal si to povedať na začiatku, že nás posprevádzaš za peniaze, takto sa to nerobí. Nič ti nezaplatíme. A navyše 500 dirhamov je veľa. Zjednávame. Tvrdí, že má rodinu, deti, že s nami strávil hodinu. Chceme či nechceme, musíme mu zaplatiť, inak nás nikam nepustí. Ale ak je pre nás 500 dirhamov veľa, urobím vám študentskú zľavu, vraví. Vyrieši to 300 dirhamov. Samozrejme, že odmietame. Takéto podlé praktiky sa nám vôbec nepáčia. Vybabral s nami cudzincami, využil to, že sme absolútne nemali šajnu o tom, kam ideme a čo vlastne chceme v Rabate vidieť. Nakoniec mu dávame 100 dirhaimov a konečne odchádza, hoci mierne nasrdený. Sme poučení- nabudúce žiadneho sprievodcu, ani keby sa nám zadarmo núkal. Je to prvé ráno a hneď s nami vybabral(i).

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s