Maroko

Rabat a jeho pamiatky


Na úvod začnem geograficky. Rabat je hlavné mesto Marockého kráľovstva. Má približne 650 000 obyvateľov, ale rozlohou nepatrí medzi najväčšie. Vyfúkla mi to Casablanca, ale o nej trošička neskôr. Leží na brehu Atlantického oceánu pri ústi rieky Bou Regreg. O meste sa hovorí ako o kráľovskom. Paradoxne nie preto, že by bolo najkrajšie zo všetkých marockých miest, ale preto, že tu sídli kráľ a celá jeho rodina. V súčasnosti je ním Mohamed VI. Ako perličku uvediem, že mesto sa v roku 2001 stalo filmovacím centrom filmu Black Hawk Down (Čierny jastra zostrelený).

Počiatky mesta spadajú do 3. storočia pred n.l. a sú spojené s osídlením, ktoré sa nachádzalo pri brehoch rieky Bou Regreg a nazývalo sa Chellah. Usídlili sa tu najskôr Féničania, po nich Kartáginci, neskôr sa ho zmocnili Rimania a nakoniec sa dostalo do rúk Berberov. Okolo roku 1200 sa susedné mesto Sale stalo lepším miesto pre život a nastalo obdobie sťahovania, po ktorom ostal Chellah úplne upustený. Až dynastia Almohadovcov vytvorila z opusteného Chellahu pohrebisko. Práve toto pohrebisko sme neplánovane na našom obkuku mesta navštívili ako prvé (zážitok v pohrebiska čítaj tu) . Okrem neho sa tu dajú vidieť aj zvyšky osady z rímskych čias a zemetrasením poznačené stavby zo stredoveku.

Z pohrebiska sme sa presunuli smerom k veži Hassana II. Začala sa stavať v 12. storočí a pôvodne to mal byť najväčší minaret na svete spolu s najväčšou mešitou. Výstavbu zastavila smrť panovníka Yacoub al- Mansoura a z veľkého projektu ostala len 44- metrová veža (pôvodne mala mať až 86 metrov) a  stĺpy začatej mešity.

Oproti veži je ďalšia významná pamiatka- mauzóleum Mohameda V. Dal ho postaviť kráľ Hassan II pre svojho otca Mohameda V. Obaja sú v mauzóleu pochovaní spolu s princom Abdallahom, ďalším synom Mohameda V. Vstup do mauzólea je prísne strážený a vo vnútri je nutné dodržiavať pokoj. Toto posvätné miesto je jedno z mála otvorených pre verejnosť.

Pri mauzóleu stretneme typického predavača vody. Tajne si ho odfotíme a skontrolujeme čas. Veľa nám ho neostáva. Vnoríme sa do Mediny a snažíme sa nájsť čo najrýchlejšiu cestu k autu, ktoré je ešte stále v hostelovej garáži. Vnútri v medine je všetko iné ako vonku. Zdá sa, ako keby tu neplatili pravidlá o plynutí času. Prechádzame uličkami a veľmi sa neobzeráme. Jeden mladý Maročan, mohol mať asi 20 rokov, chodí nenápadne za nami a tvári sa, že predáva psa šteniatko. Sliedi za nami, je nám stále v pätách. Už je nám to nepríjemné. Sme pri východe z mediny, obzriem sa za seba či neuvidím sliediča. Zbadám ho a on po anglicky s upreným pohľadom na Adrianu povie: She is nice. Ach jaj, zas tá Adriana. Pred odchodom do Maroka si mala radšej tie vlasy zafarbiť na hnedú, bolo by s ňou menej problémov.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s