PEN CORNER

Torpédo


Hneď na úvod cítim neodkladnú povinnosť ozrejmiť identitu Torpéda. Tu je: Torpédo bol môj najobľúbenejší bicykel, aký som kedy vlastnila. Bol červeno-biely, na prednom blatníku mal svetlo, ktoré nefungovalo a  labilný stojan mal len tak do počtu. Čo je však najdôležitejšie, nestal sa terčom dlhoprstých počas celého môjho študijného pobytu. Nemyslím si, že ho neukradli kvôli tomu, že by bol škaredý, to nie, skôr preto, lebo jednoducho už mal svoj vek. Veď predsa novšie bicykle sa lepšie kradnú ako tie, ktorému z času na čas odchádzajú brzdy ako tomu môjmu. A v Seville neboli krádeže bicyklov niečím výnimočným.

Na Seville je úžasné to, že má vybudovanú sieť cyklistických chodníkov a bicyklom sa dostanete prakticky všade. To som si uvedomila už hneď prvý týždeň a začala som dumať ako sa lacno dostať k takémuto dopravnému prostriedku. Šušky šušky niekto mi poradil nedeľný „black market“, kde sa dá kúpiť všetko. A vtedy mi pomohol facebook. Hopla som sa do skupiny sevillských erazmákov a napísala nasledovné: Kto by chcel ísť so mnou kúpiť bicykel? Ozvala sa slečna menom Clementine a v nedeľu ráno sme sa stretli na zastávke autobusu C2. Opäť raz som mala šťastie, lebo milá Francúzska vedela schopne po španielsky a vďaka nej sme sa na chýrny trh El Charco de la Pava aj dostali.

Trh El Charco de la Pava bol ako dom otca Goriota. Na začiatku (u otca Goriota na prízemí) bolo to najlepšie. Stánky ešte pekne vyzdobené so schopným tovarom. Čím ďalej sme šli (a čím vyššie otec Goriot stúpal) tým sa prvý dojem zhoršoval až úplne na konci (v Balzacovej knihe bolo najchudobnejšie bývanie na najvyššom poschodí) sme stretli bandu cigánov predávajúcich staré haraburdy. Tie boli súce akurát tak do kontajneru a nie na predaj. Vrátili sme sa do stredu. Bicyklov sa predávalo veľa a za rôzne ceny, ale povedzme si pravdu, dať 80€ za kradnutý bicykel bolo veľa. A tak sme hľadali ďalej až kým sme obe nekúpili bicykle u toho istého pána. Ja som si vybrala červeno-biely a Clem ružový. Dokopy sme za obe zaplatili 75€. Výhodná kúpa.

Torpédo sa stalo mojou súčasťou. Chodila som s ním všade a deň bez neho nebol dňom, lebo len s ním som sa cítila ako letiaci šíp. Apropo práve preto sa tak volá. Jeho meno zaujalo aj širokú škálu mojich známych. Torpédo bolo obľúbené a za povozenie sa na ňom som pokojne mohla žiadať poplatok. Škoda, že mi to napadlo až teraz.

Žiaľ, konec nebol rozprávkový. Ukradli ho rovno z pred dverí bytu mojich mexických kamarátov. Torpédo tam čakalo na svoju novú adoptívnu mamu, ktorou mala byť usmievavá Francúzska. Našťastie ho odcudzili až vtedy, keď ja som už bola v rodnej domovine. Aspoň ma tá strata tak veľmi nedostala.

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s