PEN CORNER

Vidieť koridu mi zrejme stačilo na celý život


Sezóna býčích zápasov v Španielsku sa tradične končí na jeseň. Bol október a ja som stála pred arénou Plaza de Toros a čakala na zvyšok posádky, aby sme sa spoločne zúčastnili poslednej koridy v Seville.

Prichádzajú španielski muži v priedušných košeliach a s tmavými slnečnými okuliarmi a ženy v ľahkých šatách ovievajúce sa ručne maľovanými vejármi. Všetci sú slušne oblečení, pretože pre nich je korida sviatočnou udalosťou. Objavujú sa aj cudzinci v krátkych šortkách a bavlnených tričkách. Pred arénou sa predávajú vankúšiky na sedenie, slamené klobúky, chladené nápoje i zmrznuté fľaše s vodou. Hoci je už takmer koniec októbra, ešte stále tu panuje horúce lepivé teplo. Ľudia vchádzajú do arény a hľadajú svoje miesta. Ceny lístkov sa pohybujú približne od 25 € až do 150 €. Čím sú sedadlá bližšie k “mieste činu”, tým sú drahšie. Zaujímavosťou je, že lístky sa predávajú aj do „sol“ (slnko) alebo „sombra (tieň). Samozrejme, že lístok na slnku je lacnejší, ale zároveň chce to viac odhodlania vydržať celý čas na priamom slnku.

Aréna sa pomaly zaplňuje a my sme plné očakávania aké to všetko bude. Na začiatku vstupujú všetci účastníci predstavenia. Pozdravia publikum a kráčajú k prezidentskej lóži a miestam, ktorých cena lístkov je najvyššia a odchádzajú. Celá korida je rozdelená do troch častí. V prvých dvoch častiach sa pomocníci toreadora i jazdci na koňoch snažia býka rozzúriť a zároveň ho oslabiť. Dráždia ho kopijou a neskôr mu zabodávajú bodce zakončené hákmi do zátylku. Samotný toreador vstupuje na scénu až v tretej časti, kedy je býk už značne vyčerpaný, krváca z utŕžených rán a akoby automaticky nasleduje červenú plachtu. Občas sa zmôže na výpadok proti toreadorovi. V pravú chvíľu mu však toreador zasadí finálny úder  mečom a dorazí ho malou dýkou. Býk je mŕtvy a z arény ho vytiahnu kone.

Dav buráca a v publiku sa mihajú biele vreckovky symbolizujúce sympatie toreadorovi. Po chvíli dav utícha, fanfáry ohlásia druhý zápas. Scenár sa nemení, znova sú tu tri dejstvá, najprv sa s býkom hrajú až kým nie je vyčerpaný a nakoniec ho toreador zrazí mečom. Druhy býk mŕtvy. Nasleduje tretí, štvrtí, piaty a nakoniec šiesty. Už po treťom sa necítim najlepšie, je to stále to isté a mne začína byť tých býkov ľúto.

Po približne dvoch hodinách končí celá korida. Ľudia sa pomaly vytrácajú z arény. My sa ešte tak motkáme, nemáme sa kam ponáhľať. Vychádzame bočným vchodom. Stojí tam väčšie auto, pod ním červená mláčka a na zadnej časti má nadpis „carnicería“ (mäsiarstvo). Z brány vychádza malý žeriav a nakladá nehybné zakrvavené telo býka do zadnej časti auta. Takto končia svoju púť býky špeciálne chovaní pre boj s človekom v aréne.

Byť v Španielsku a nevidieť koridu je asi ako ísť do Las Vegas a nezažiť atmosféru kasín. Jedno predstavenie znamená v priemere šesť mŕtvych býkov. Je to dosť a preto si myslí, že v mojom prípade bola táto korida prvou a zrejme aj poslednou.

Advertisements

2 thoughts on “Vidieť koridu mi zrejme stačilo na celý život

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s