BLOG / FINLAND / TRAVELS

Cesta na sever


Konečne prišiel deň, kedy odchádzame na sever. Ranná cesta popri Váhu je magická, ospalé svetlo sa prediera cez kopčeky, z diaľky sa s nami lúči vrch nazývaný Cigánka. Oj darmo, to naše Slovensko je krásne.

Cigánka a Váh

Idylka trvá len po hranice s Poľskom, tam sa kvalita ciest podstatne zhoršuje a my strácame čas trmácaním sa po dedinách, potom frčíme po rýchlostných cestách. V Poľsku však rýchlostná cesta znamená toto: najprv 120 km/ h, potom sa to zmení na 70 km/h a o pár metrov brzdíš lebo SEMAFÓR a červená. Veru, nie je to sranda ísť 500 km takýmto štýlom. Tento scenár sme mali až do Varšavy a mysleli sme si, že to je asi najhoršie čo nás mohlo v Poľsku stretnúť. Omyl! Poliaci sa rozhodli, že rozkopú všetky cesty smerujúce z Varšavy do Bialystoku až po litovské hranice kvôli oprave vozoviek, takže zvyšok našej cesty hraniciam sme šli na jednotke, dvojke, prinajlepšom sme dokázali preradiť aj na trojku. Čo vám poviem, bolo to utrpenie, všetko rozbité, kolóny strašidelné a čas príchodu do Litvy sa priamo úmerne predlžoval.

Poľsko- pozor koniec skákajúcich srniek a z dvoch pruhov je len jeden

Našťastie sme predsa len dorazili do Litvy, ale s dvojhodinovým meškaním.  A naviac sa zmenilo časové pásmo, Litva má +1 hod. Akcia mesto “Kédainiai”, kde sme prespali, bola teda rýchla- chytro na večeru v starom meste, jedno pivko a spať, aby sme ráno mohli čím skôr vyraziť.

Budíček 03:50, 04:00 vyrážame. Litvou prefrčíme ako víchor, cesty sú v túto rannú hodinu opustené. Zastavíme sa až v Lotyšsku pri mori, aby sme si dali raňajky na pláži a zaborili si pätičky do jemného piesku.

Salacgrīva, Litva

V pobaltských štátoch sa jazdí zodpovedne a uvážene, oproti Poľsku to bola príjemná zmena. Kvalitu jazdy zhodnotil na výbornú aj náš spolujazdec “Čvirik”.

 

Dúfam, že nedostaneme žiadnu pokutu, v Litve aj v Lotyšsku majú veľa radarov popri ceste. Celkom sme si to šibali, museli sme stihnúť trajekt z Tallinu o 13.30, na ktorý sa naloďuje hodinu pred odchodom.

prístav, Tallin

trajekt aneb obluda?

na palube

bye bye Tallin

Na cestu trajektom som sa špeciálne tešila. Najviac zo všetkého som chcela zistiť, či si naozaj Fíni robia trajektové chlastacie párty. Traduje sa totižto, že Fíni si kúpia lístok na trajekt kvôli tomu, aby si tam nakúpili alkohol v lodnom duty free shope a aby sa počas cesty aj zabavili a opili. Konštatujem, že pár spoločensky unavených ľudí som zazrela, iní zas mali rudličky naložené zakúpeným pivečkom, ďalší popíjali Jack Daniels v bare pri koncerte živej kapely, zopár ľudí mastilo automaty, dlhá rada bola na hambáče v Burger Kingu… možno by bolo fajn to mať zdokumentované aj fotograficky, ale nebola som toho schopná. Myslím si, že som mala takú jemnučkú morskú chorobu a najlepšie mi bolo na hornej palube, kde síce svietilo slniečko, ale dul šialený vietor.

leto v Helsinkách

Po 2 hodinách plavby sme dorazili do Helsínk. Už z trajektu bolo vidieť slniacich sa Fínov pri pobreží, nikto sa však nekúpal. Prečo asi? 🙂

Posledný úsek cesty Helsinki -Rauma bol v pohode, cesty pekné, príroda pekná, žiadne kopce, všade rovina. A hlavne dlhý dlhý deň, lebo je leto a tma sa tu v lete nenosí.

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s